Kedysi a dnes: fascinujúce dvoj-portréty storočných Čechov

Nie je jednoduché predstaviť si, aké je to žiť viac než 100 rokov. Český fotograf Jan Langer sa rozhodol vytvoriť sériu dvoj-portrétov, ktoré sa sústredia práve na ľudí, ktorí už svoju storočnicu majú úspešne za sebou. Zaujímavý projekt porovnáva Čechov v mladom a produktívnom veku a dnes. Fotografie skúmajú „podobnosti a rozdiely vo vzhľade a fyziognómii“ ľudí.

„Fotografie zachytávajú portréty storočných Čechov. V súčastnosti ich v krajine žije viac ako 1200,“ uvádza sa v opise projektu. „Väčšina z tých, ktorých som oslovil, sa zhoduje v tom, že s rastúcim vekom starneme rýchlejšie; až nakoniec život uplynie v okamžiku. Čas se teda scvrkáva rovnako ako tváre starých ľudí.“ Fotky zo série Století dopĺňajú stručné fakty z fyzického i psychického sveta portrétovaných.

Prokop Vejdělek / 22 a 101 rokov
Nezabudnuteľná spomienka: teplé čerstvé kozie mlieko

Ludvík Chybík / 20 a 102 rokov
Želanie: vidieť dcéru

Bedřiška Köhlerová / 26 a 103 rokov
Želanie: pozrieť sa ešte raz do Talianska

Vincenc Jetelina / 30 a 105 rokov
Želanie: božiu spravodlivosť pre všetkých

Antonín Kovář / 25 a 102 rokov
Nezabudnuteľná spomienka: hranie s kapelou a dve šťastné manželstvá

Anna Vašinová / 22 a 102 rokov
Želanie: stretnutie s manželom keď ju pánbožko povolá

Stanislav Spáčil / 17 a 102 rokov
Nezabudnuteľná spomienka: nespomína, na to má ešte čas

Anna Pochobradská / 30 a 100 rokov
Želanie: umrieť

Antonín Baldrman / 17 a 101 rokov
Želanie: mier

Marie Burešová / 23 a 101 rokov
Nezabudnuteľná spomienka: znárodnenie vlastného podniku

Vlasta Čížková / 18 a 101 rokov
Nezabudnuteľná spomienka: prítomnosť na korbe nákladiaku, ktorý zrazil Heydrichovho syna, ruskí vojaci v dome po oslobodení, zatknutie jediného syna komunistami po roku 1948, recitácia vlastných básní novomanželom na svadbách

Ludmila Vysloužilová / 23 a 101 rokov
Nezabudnuteľná spomienka: manžel ako zlatý človek (zomrel pred 60-timi rokmi, znovu sa nevydala – sľúbila vernosť a lepšieho by nenašla); z detstva jazdenie na kladách pri zvážaní dreva na saniach

Marie Fejfarová / spálená osobná história a 101 rokov
Nezabudnuteľná spomienka: schovávanie sa v pivnici medzi uhlím – prvýkrát v roku 1939, druhýkrát pred Rusmi v roku 1945; cestovanie s manželom po svete (cestičky v japonských záhradách, cvrkot Hongkongu, chudobná večera v africkom slume verzus recepcia u španielskeho kráľovského páru), rozmanitosť kultúr

Želanie: zaspať a nezobudiť sa

Poznámka: Do svojich 101 rokov bývala v luxusnej vile po manželovi v pražskej štvrti Hanspaulka. Jedného dňa sa rozhodla odísť. Spálila všetky svoje materiálne spomienky (korešpodenciu, denníky a fotografie) a s kefkou na zuby a županom zaklopala pri dverách LDN (léčebna pro dlouhodobě nemocné) v Bubenči. Vilu s nábytkom, garderóbou, knižnicou a pod. prenechala „známym“ za to, že sa o ňu v LDN postarajú. Raz jej priniesli štrúdľu, viac sa neukázali, vo vile bývajú.

„Holt, keď niečo robíte, nemôžete počítať s tým, že sa vám to nejak vráti. A keď niečo dostanete, nemôžete počítať s tým, že si to vezmete do hrobu…“

Tento príspevok sa pôvodne objavil na stránkach Insider.

janlanger.net/en/Stoleti-cesi

autor: the_on

doba

loading...

Add Comment