Šimpanzy a aj iné ľudoopy, sú schopné rozumieť a vycítiť myšlienky druhých jedincov tak, ako ľudia

Ľudoopy rozumejú, že ostatné jedince niečomu veria. Dokonca sú schopné rozumieť aj tomu, že jedince sa môžu vo svojich presvedčeniach mýliť. Na testovanie využili napríklad človeka prezlečeného v obyčajnom kostýme gorily, alebo premiestnenie kameňa, o ktorom ľudoopy vedeli, že sa nachádza na presne danom mieste.

„Pri testoch predpokladali, že jedinec bude stratenú vec hľadať tam, kde ju videl naposledy, aj keď oni už vedeli že tam nie je,“ povedal evolučný antropológ Christopher Krupenye.

Takéto chovanie naznačuje, že ľudoopy vedia predpokladať správanie druhých založené na základe chybných záverov. Jednoduchšie povedané, tušia, že ak zmizne objekt, budú ho ostatní hľadať najprv na mieste, kde zvyčajne tento objekt býva, alebo kde ho naposledy videli. Toto správanie sa dá porovnať s dvojročnými deťmi. Výskumníci ich takouto metódou testovali v Inštitúte Maxa Plancka pre Evolučnú Antropológiu v Leipzigu v Nemecku.

Zvieratá sa narodili v zajatí, a život vo voľnej prírode je pre ne úplnou neznámou. Kvôli vyrubovaniu pralesov, lovu, a ľudskej chamtivosti ich pomaly oberáme o všetko. Jedince v zajatí majú zaručené aspoň bezpečnejšie prežitie.

Foto: pixabay.com

Experiment zahŕňal 7 orangutanov, 19 šimpanzov, a 15 šimpanzov bonobo (druh s čiernou tvárou žijúci v Demokratickej Republike Kongo). Všetky tieto jedince sa narodili v zajatí a pochádzajú z centier v Nemecku a Japonsku.

Jedince nechali sledovať dve videá natočené tak, aby ich zaujali. V jednom z nich, sa chlap prezlečený za gorilu skryl v jednej z dvoch kôp sena, zatiaľ čo ho sledoval muž. Ten potom vyšiel z miestnosti. Chlap v obleku gorily utiekol preč. Pozorujúci muž sa vrátil do miestnosti a hľadal „gorilu“.

Druhé video malo rovnaké obsadenie zúčastnených, avšak gorila skrývala mužov kameň do dvoch krabíc. Následne, keď sa muž nepozeral, zmenila gorila miesto pobytu kameňa.

Pri monitorovaní špeciálnymi kamerami výskumníci zistili, že ľudoopy pri mužovom hľadaní vždy najprv pozerali na pôvodné miesto, kde sa skrýval hľadaný objekt. Vedeli predpokladať, že muž sa vyberie najprv tam. Až 23 z 29 ľudoopov predpokladalo, že muž sa vráti na miesto, kde videl objekt naposledy, aj keď vedeli, že objekt sa tam nenachádza. (Ostatné zúčastnené ľudoopy video nezaujalo).

Krupenye je tak so svojim tímom presvedčený, že ľudoopy sú schopné „mapovať“ cudzie falošné predpoklady. Je skeptický voči kritike, ktorá sa dostavila. Podľa neho, výsledky experimentov hovoria samy za seba.

zdroj: sciencenews.org

loading...

Add Comment