Ako dnes vďaka rádioaktivite pijeme mojito a jeme červené pomaranče

Agrokomplexy na začiatku šesťdesiatych rokov priniesli množstvo noviniek. Medzi tými, ktoré najviac pútali pohľady, boli nadrozmerné burizóny či rajčiny, ktoré mali obrovské množstvo plodov. Za neuveriteľnými poľnohospodárskymi plodinami stálo jadrové záhradníctvo. Tento fenomén bol typický pre 60. roky 20. storočia a uchytil sa predovšetkým v USA a vo Veľkej Británii.

Rastliny boli počas rastu vystavené silnej radiácií, ktorá im spôsobila rôzne genetické mutácie. Niekoľko experimentov sa prekvapivo uchytilo a dodnes ich nájdeme v supermarketoch – vrátane červených grepov a mäty priepornej.

Ako vzniklo jadrové záhradníctvo

pixabay.com, public domain

Počas 50. a 60. rokov bolo jadrové záhradkárstvo vo svojom rozkvete. Vedci sa pokúšali vytvoriť užitočnú rádioaktivitu, ktorá im pomôže vypestovať nové plodiny. Ako rádioaktívnu látku využívali kobalt-60.

Krútite hlavou nad tým, že ožiarovali paradajky? Ako na to prišli? Celý projekt jadrových záhradok bol súčasťou hnutia Jadrom k mieru, ktorý sa po skončení druhej svetovej vojny pokúšal presvedčiť verejnosť, že jadrová energia má aj mierové a praktické využitie.

Taká typická rádioaktívna záhrada

pixabay.com, public domain

Záhrady, kde upravovali rastliny pomocou rádioaktívneho žiarenia mali svoj typický vzhľad. Zvyčajne zaberali okolo 20 000 metrov štvorcových. Na pozemku sa nachádzali viaceré skleníky, ktoré boli usporiadané do kruhu. V strede medzi sklenníkmi sa nachádzal zdroj žiarenia. Každý sklenník bol v inej vzdialenosti od žiarenia, aby rastliny dostávali rôzne dávky žiarenia.

Žiarenie v záhradách bývalo zapnuté aj dvadsaťštyri hodín denne. Všetci, ktorí pracovali v objekte, museli nosiť ochranný odev. Dodnes sú mnohí presvedčený, že vďaka nim vzniko množstvo užitočných rastlinných mutantov.

Ako prišli na svet nové odrody

pixabay.com, public domain

Rastliny, ktoré sa nachádzali v tesnej blízkosti, uhynuli. Tie, ktoré sa nachádzali trošku ďalej mali zvyčajne nádory a taktiež rýchlo hynuli. U plodín, ktoré boli ďalej sa začali objavovať genetické mutácie. V jadrových záhradkách vzniklo v  tom čase viac ako 2000 nových druhov rastlín.

Medzi novými druhmi boli nové odrody ryže, pšenice, jačmeňa, hrušiek, bavlny, mäty priepornej, slnečníc, grepfruitov, arašidov či sezamu. Z novovzniknutých druhov sa s niektorými stretávame dodnes. Bez jadrových záhradiek by sme nepoznali mätu a odrodu červených pomarančov.

Zánik jadrových záhradiek a príchod genetického inžinierstva

Ku koncu 60. rokov 20. storočia nastal posun politickej klími. Postupne sa svet odkláňal od využívanie jadrovej energie v potravinovom priemysle. Objavilo sa genetické inžinierstvo, ktoré postupne úplne nahradilo jadrovú energiu.

zdroj

Add Comment