Nepôvodné plodiny v strednej Európe: Čo jedli naši predkovia?

Že kukurica a zemiaky sú z Ameriky a že pomaranče nám doma tiež nerastú vedia aj deti v škôlkach.

Ale že uhorka je z Indie, fazuľa zo Strednej Ameriky, cesnak z Ázie, a ešte aj tá naša kura domáca má Indických predkov? Čo teda naši predkovia jedli?

Uhorka pochádza z Indie.

Uhorka pochádza z Indie.

Podľa niektorých východných ideológií, by človek mal jesť to čo sa prirodzene vyskytuje v jeho okolí v danom ročnom období. Pokiaľ by sme to dodržiavali naozaj striktne, náš jedálníček by bol značne obmedzený. Z ovocia by sme sa nezakusli napríklad do takej hrušky. V skutočnosti, skúsiť by ste to mohli, z Číny nám ju obchodníci s drevom priniesli ešte pred našim letopočtom, ale určite by Vám nechutila. Jej nevyšľachtená odroda bola totiž vhodná nanajvýš na výrobu nápojov.

Ak ste tipovali tekviciam pôvod v Amerike, mali ste pravdu.

Ak ste tipovali tekviciam pôvod v Amerike, mali ste pravdu.

Egreše k nám prišli z Ázie v 16. storočí, jabloň sa začala u nás pestovať v 9. storočí, mrkva bola privezená v 10. storočí z južnej Ázie a reďkvička z tej istej oblasti, o 8 storočí neskôr. Orechy sa niekedy pred našim letopočtom dostali do Talianska a odtiaľ mali už krátku cestu. Šošovica je znova z Ázie, hrach a kapusta zo Stredomoria, hrach skôr z východnej časti, kapusta zo západnej. Slivka prišla z Ázie a broskyne z Číny.

Kel má pôvod na Apeninskom polostrove.

Kel má pôvod na Apeninskom polostrove.

Čo sa teda vlastne jedlo?
Určite by ste si ale mohli pomaškrtiť na malinách, černiciach, čučoriedkach, ríbezliach aj jahodách. No nie takých tých veľkých, aké ich poznáme, tých maličkých ale o to chutnejších lesných. Lesné ovocie sa ale nepestovalo, bolo si treba ísť nazbierať. Pôvodné sú taktiež takmer všetky hríby, no po tie si bolo treba tiež ísť do lesa.

Chmeľ máme z oblasti kaukazu od 5. storočia.

Chmeľ máme z oblasti kaukazu od 5. storočia.

Základ jedálničku tvorili obilniny. Neskôr po príchode strukovín, prevažne z Ázie, si získali veľkú popularitu práve tie. Z obilnín sa okrem pečenia chleba, varilo pivo. Korenené bolo bylinkami, pretože chmeľ k nám dorazil z Kaukazu až okolo 5. storočia. To sa u nás pilo hojne a istý čas bolo prvou tekutinou, ktorá sa ponúkala dojčatám po odstavení. Dôvod bol jednoduchý – piť vodu bolo riskantné, tak sa pilo buď pivo alebo bylinné čaje. Treba si uvedomiť, že vtedajšie pivo obsahovalo podstatne menej alkoholu a konzistenciou pripomínalo skôr polievku. Z alkoholu tu bola medovina a po dovezení viniča si získalo popularitu aj víno.

Vaše komentáre sú vítané

Add Comment