Neuveriteľná geografia – fakty, pri ktorých sa vám rozum pozastaví

Naša planéta je neuveriteľne rôznorodá. Od mínusových teplôt na póloch až po tropické horúčavy na rovníku. Geografia modrej planéty je oveľa rozmanitejšia, ako si dokážeme predstaviť. A čím viac a ju snažíme spoznať, tým častejšie narážame na jej unikátnosť a zisťujeme neuveriteľné fakty.

Diomedove ostrovy

Wikimedia Commons, Public Domain, NASA copyright policy page

Súostrovie tvoria dva ostrovy, pričom jeden patrí Spojeným štátom americkým a druhý Rusku. Ostrovy sú od seba vzdialené menej ako štyri kilometrov, ale rozdiel v čase je neuveriteľných 21 hodín. Pýtate sa ako je to možné? Za všetko môže medzinárodná dátumová hranica, ktorá prechádza priamo medzi týmito dvoma ostrovmi. Humorne sú ostrovy niekedy nazývané aj ako „Ostrov zajtrajška“ a „Ostrov včerajška“.

Sedemfarebná pláž

Wikimedia Commons, CC BY 2.0

Biely, čierny, jemný či drsný. Piesok môže mať rôzne podoby. Najzaujímavejší sa nachádza na juhozápade ostrova Maurícius. Pieskové duny, ktoré sa tu rozprestierajú, hrajú všetkými farbami. Pozorné oko napočíta sedem základných rozdielnych farieb. Za pestrofarebný vzhľad môže rôzne ochladzovanie vulkanickej hmoty.

Bajkalské „more“

Wikimedia Commons, CC BY 3.0

Najznámejšie jazero, ktoré leží v Rusku, obsahuje 20% celosvetových zásob povrchovej sladkej vody. Okrem toho má aj niekoľko ďalších prvenstiev – je aj nastraším a najhlbším jazerom na svete. Rozprestiera sa na ploche viac ako 31 722 kilometrov štvorcových, a ta je často mylne považované za more.

Bod Nemo

Wikimedia Commons, CC BY 3.0

Keďže je naša zem guľatá, pomyselný koniec sveta sa hľadá veľmi ťažko. Jedným z najväčších favoritov je určite Bod Nemo. Ide o ostrov v Južnom Pacifiku, ktorý je vzdialený 2688 kilometrov od najbližšej pevniny. Medzi geografmi je známy ako oceánsky bod nedostupnosti. Najbližšími „susedmi“ sú ostrovy Pitcairn, Veľkonočné ostrovy a ostrov Maher.

Niekde hory rastú, iné sa zmenšujú

maxpixel.freegreatpicture.com, CC0 Public Domain

Apalačské vrchy sa tiahnu od Alabamy až po New York. Vznikli pred viac ako 480 miliónmi rokov. Kedysi boli vysoké ako Skalnaté vrchy na západe USA. Bohužiaľ kvôli neustálej erózii spôsobenej dažďom sa Apalačské vrchy neustále zmenšujú. Na razdiel od pohorí v Amerike, sa tým v Ázii dárí o niečo lepšie. Najvyššie pohorie na svete, Himaláje, ležiace medzi Indickým polostrovom a Tibetskou náhornou plošinou, neustále rastie. Práve India permanentne naráža do zvyšku Ázijského kontinenta, a tak celé pohorie rastie v priemere o 5 milimetrov ročne.

Jaskyňa s vlastnou predpoveďou počasia

flickr.com, Nguyen Tan Tin, CC BY 2.0

A nie len jedna. Existujú dokonca dve jaskyne na svete, ktoré sú také rozsiahle, že v nich existuje počasie nezávislé od toho na zemskom povrchu. V Číne nájdete jaskyňu Er Wang Dong a vo Vietname jaskyňu Hang Son Doong. Okrem jedinečného počasia disponujú aj vlastným ekosystémom a vegetáciou. Jaskyňa Er Wang Dong siaha do hĺbky 441 metrov. Miestni obyvatelia predpovedajú počasie na základe pozorovania vchodu do jaskyne.

zdroj

     

Add Comment